Strašidlo menom „Sexuálna výchova“

Autor: Dušan Veselovský | 14.3.2014 o 23:37 | (upravené 15.3.2014 o 12:27) Karma článku: 10,26 | Prečítané:  2422x

Čo to je tá sexuálna výchova? Je to vlastne len slovo, „terminus technikus", ktorý v sebe, ako odborný „strešný" termín združuje viacero tém. Je to súbor tém, ktoré sa týkajú sexuálneho vývinu človeka, jeho reprodukčného a sexuálneho zdravia, rovnako ako vývinu jeho zdravej osobnosti. Sexuálna výchova by v zdravej spoločnosti mala byť súčasťou výchovy dieťaťa v rodine a tiež v škole. Majú sa vzájomne dopĺňať. Preto príručky k sexuálnej výchove, ktoré sú dnes k dispozícii, sú určené niektoré rodičom dieťaťa, iné učiteľkám a učiteľom. Sexuálna výchova väčšinou nie je konkrétny predmet tak, ako je matematika, alebo výtvarná výchova, ktorý by sa volal „sexuálna výchova", je to súbor odporúčaných tém, ktoré majú byť začlenené do ostatných predmetov vo výchovnovzdelávacom procese, ktoré s touto témou súvisia a sú prepojené. Najčastejšie je to biológia, psychológia, náuka o spoločnosti, etická výchova (alebo náboženstvo) a iné predmety. Mala by byť súčasťou výchovy už v predškolských zariadeniach. Ak sa pýtate, prečo, možno vám vašu otázku zodpovie už základný prehľad tém sexuálnej výchovy. Tie témy sú nastavené podľa veku približne nasledovne:

  • Prevencia pred sexuálnym zneužívaním a týraním vpredškolskom veku. Deti sú ohrozené od malička.
  • Budovanie pozitívneho sebaobrazu aidentity (vrátane pohlavnej identity). Vzťah k sebe, sebavedomie sa vytvára tiež od útleho veku.
  • Prevencia pred šikanovaním a sexuálnym obťažovaním.
  • Prevencia pred predsudkami ako sú sexizmus, rasizmus, homofóbia a iné predsudky.
  • Výchova pre manželstvo a rodičovstvo.
  • Prevencia pred nechceným otehotnením a pred pohlavne prenosnými ochoreniami. Prevencia interrupcií.
  • Prevencia pred zneužívaním psychotropných látok a alkoholu.
  • Prevencia pred znásilnením.
  • Prevencia pred násilím páchaným na ženách a deťoch.
  • Prevencia pred diskrimináciou na pracovisku, sexuálnym obťažovaním, bossingom a mobbingom.

Závisí to od jednotlivých autorov a metodík, čo všetko z toho zaradia do sexuálnej výchovy, no toto je náčrt tém, ktoré by tam viac či menej mali byť. Sú zoradené približne v takom poradí, v ktorom by sa mali informácie týkajúce tém postupne dostávať k deťom. Či už doma, alebo v škole od predškolského veku až po ich dospelosť.

Cieľ sexuálnej výchovy

Cieľom Sexuálnej výchovy je deti chrániť. Deti potrebujú ochranu, lebo sú bezbranné a závislé od dospelých ľudí, ktorým často bezhranične dôverujú, alebo ktorí sú fyzicky a mentálne silnejší. Keby sme žili v ideálnom svete, kde niet zlého či hlúpeho človeka, ktorý je schopný dieťaťu, či už malému alebo dospievajúcemu, ublížiť, nebolo by treba sexuálnej výchovy. Bohužiaľ, nežijeme v takom dokonalom svete. Dokonca i deti medzi sebou vedia byť veľmi, veľmi kruté a vedia si dosť ubližovať navzájom, čoho dôkazom je rozšírená šikana na základných a stredných školách. Novinkou dnes je dosť rozšírené sexuálne obťažovanie s pomocou nových médií, sociálnych sietí a nových technológií.

Je sexuálna výchova novodobý výmysel liberálov?

Nie, nie je. Sexuálna výchova bola súčasťou vzdelávania už za komunizmu. Aj ja som sa v siedmom ročníku dozvedel, ako funguje a vyzerá penis, semenníky, vaječníky a vagína. Potom sme si oddelene, chlapci a dievčatá, listovali takú knižku o sexe, a červenou fóliou sme si dekódovali pojmy, o ktorých sme si akurát prečítali nejaký ten text. Vpredu za katedrou sedel hosť, sexuológ a mohli sme sa ho niečo opýtať. Pravdou ale je, že v dnešnej dobe to už nestačí. Ono to nestačilo už ani vtedy. Už vtedy bol problém s vysokým počtom neželaných tehotenstiev, následných traumatizujúcich interrupcií. Neskôr sa dostupnejšou stala pornografia a drogy. Cez otvorené hranice k nám začal prenikať vírus HIV a boli tu už iné pohlavne prenosné ochorenia. Obťažovanie žien na pracovisku bolo verejným tajomstvom a gejovia a lesby sa trápili šikanovaním a útokmi, ako slovnými tak aj fyzickými. Mnohé ženy a deti boli týrané a sexuálne zneužívané priamo v ich domovoch, kde sa pôvodne mali cítiť bezpečne a isto. Preto po roku 89 sa odborníci v psychológii a pedagogike začali zaoberať tým, čo všetko by malo byť súčasťou sexuálnej výchovy. Zaradili tam všetky už spomínané témy. Ja sám som robil v Detskej linke záchrany v Nitre a v Banskej Bystrici koncom 90-tych rokov a začiatkom nového tisícročia. Rovnako som pripravoval mládežníckych dobrovoľníkov na rovesnícke programy drogovej prevencie a hlavne prevencie sexuálne prenosných chorôb, ktoré boli určené deťom na druhom stupni základných škôl (ročník 8. a 9.) a hlavne študentom stredných škôl. Moja matka ako učiteľka prírodopisu na druhom stupni ZŠ absolvovala dlhodobý výcvik v oblasti prevencií a sexuálnej výchovy. Dnes medzi tieto témy a metodiky pribudlo len málo vecí. Nie je to nič nové. Jedinou novinkou je zaradenie tém týkajúcich sa sexuálneho obťažovania pomocou už spomenutých nových médií a sociálnych sietí, a pomocou nových technológií, mobilov a smartfónov.

Prečo sú tu zrazu tie EU a národné stratégie?

Sexuálna výchova nie je teda nič nové, ide len o to, aby bola uvedená do praxe jednotne, ako ochrana detí a mládeže celoplošne a štandardne, čiže v rovnakom množstve a kvalite v celej EU.

Cieľom nových metodických pokynov a stratégií, ktoré nepochopiteľne zdvihli vlnu odporu zo strany malej, ale „ukričanej" časti kresťanských združení a spolkov, laikov, ktorí tomu málo rozumejú, je iba to, aby sa vytvorili spoločne koordinované štandardy pre všetky krajiny EU. Podľa všetkých dokumentov práv dieťaťa, ktoré na svete a v EU platia, má dieťa, jednak právo na objektívne informácie, a zároveň má právo na ochranu voči spomínaným rizikám a ohrozeniam, ktoré sexuálna výchova rieši. Okrem toho má množstvo ďalších práv, no tie sa tejto témy priamo netýkajú.

Ja sám vítam celospoločenskú diskusiu na témy, ktoré sa bytostne dotýkajú nás všetkých, zvlášť bezbranných detí, no nerozumiem, čo za zmanipulovanú reakciu tu dnes vídame pomaly každý deň. Dnes tu vidíme veľmi nefér reakciu založenú na mýtoch, bludoch, klamstvách a manipuláciách, kedy skupiny laikov, neodborníkov valcujú cez legitímny ale nekorektný nátlak politikov, a blokujú tak snahy skutočných odborníkov do praxe zaviesť dôležité dokumenty, ktoré majú deti a mládež chrániť. Bez týchto dokumentov sú deti v reálnom ohrození, čoho dôkazom je každodenná šikana, samovraždy mladých ľudí, sexuálne zneužívanie detí nie len kňazmi, ale celkovo, ich týranie, či zanedbávanie a tak ďalej.

Niektorí vravia, že oni sú rodičia a preto môžu rozhodovať, čo sa ich dieťa dozvie a čo nie. Pozor milí rodičia, ani vaše biologické deti nie sú vašim majetkom, nemôžete im ubližovať, ani ich predať alebo nebodaj zabiť. Máte svoje rodičovské práva, veľmi široké práva chrániace celistvosť vašich rodín a to je správne, no nemáte absolútnu moc. Či sa vám to páči alebo nie.

Ono je to podobné, ako keď ja by som povedal, že za to, že som v živote videl 1000 úsmevov, trúfnem si rozhodovať o tom, ako by zubári mali iným ľuďom vŕtať zuby. Nie, ja nie som na to odborník. Môžem o tom polemizovať (aj som to urobil), môžem iných odborníkov vyzvať, aby sa vyjadrili k súčasným postupom a metodikám liečenia a opravy chrupu populácie, ale nemôžem rozhodovať o tom, aké to v konečnom dôsledku bude a ako nie.

Čo niektorým „kole oči"?

Asi je to diskurz, odborný žargón, tie divné slová o sexe. Prv, ako odporcov sexuálnej výchovy skolí vysoký krvný tlak a zlosť, mali by si uvedomiť, že aj v tejto, tak ako aj v iných oblastiach to, ako sa o danej problematike hovorí (ba aj ako sa sama celá volá) do značnej miery nesúvisí s tým, ako sa tieto témy preberajú s deťmi. Je dôležité rozlišovať odborný jazyk a jazyk vhodný a primeraný pochopeniu detí v určitom veku.

Napríklad, keď idete k lekárovi, že vás už týždeň veľmi bolí koleno. Ak máte dobrého lekára, tak sa vás všeličo povypytuje, potom to naťuká do počítača a vytlačí lístok pre odborného lekára. Na tom lístku sú napísané rôzne skratky a kódy a niečo po latinsky a všelijaká hatlanina, ktorej vy ako pacient nerozumiete. S týmto vás lekár pošle na odborné vyšetrenie. Ale, ak je váš lekár ozaj dobrý lekár, tak vám ako laikovi, laičke, ako pacientovi vám primeranou a zrozumiteľnou rečou povie, čo by to asi s tým kolenom mohlo byť, kam vás posiela a prečo, a čo vám tam budú robiť. Ak je naozaj profík, povie vám to tak, aby ste sa nebáli, aby vás nevystrašil bezdôvodne, tak, aby ste tomu rozumeli, ale zároveň to povie tak, aby ste vedeli, do akej miery to môže byť vážne, a aby vám bolo presne jasné, ako máte postupovať.

Presne tak isto to funguje aj so sexuálnou výchovou. Sexuálna výchova by sa v rodinách a školách mala prebiehať od predškolského veku až po koniec stredných škôl, možno aj na univerzitách v určitých témach. Slovo sex  však zaznie najskôr v období pohlavného dozrievania detí alebo pred ním, čiže vo veku 10 až 12 rokov, kedy začína puberta. Skôr iba vtedy, ak sa naň dieťa samo opýta. Slovo masturbácia je tiež až súčasťou sexuálnej výchovy v tomto období. Vždy platí, že deťom sa veci vysvetľujú im pochopiteľným jazykom, prirovnaniami a opisom. Miesto slova sex sa napríklad používa: „Otecko a mamička sa majú radi, sú k sebe nežní, vzájomne sa dotýkajú a bozkávajú sa a robia to takto len medzi sebou. Také veci robia spolu len ľudia, čo sa veľmi ľúbia a nikto iný im to takto robiť nemôže." Opakujem, priamo pojmy, ako je sex, masturbácia, menštruácia a iné pojmy sa vysvetľujú menším deťom iba ak sa na to samy pýtajú, lebo to niekde začuli alebo čítali. Aj to opäť ich veku primeraným spôsobom. Rovnako je to so všetkými pojmami, ktoré tak dráždia bigotnejších jednotlivcov našej spoločnosti, ako sú homosexualita, antikoncepcia, interrupcia, zneužívanie, sexuálne obťažovanie a podobne. Tieto slová malým deťom do uší nepatria. Nie pre to, že by boli zlé, ale pre to, lebo sú to abstraktné pojmy, ktoré sú pre deti nezrozumiteľné a ťažko pochopiteľné. Preto nehrozí žiadna predčasná sexualizácia, alebo spoločná masturbácia detí v školách či škôlkach, ktorou nás snáď až úchylne, klamári strašia.

Doteraz som písal hlavne o tom, ako by to nemalo byť. Písal som, čo je, ale aj čo nie je sexuálna výchova. Ak vás zaujíma, ako sa to má robiť, prečítajte si tento blog, kliknutím na odkaz s jeho názvom: Sexuálna výchova, strašiak, alebo ochranca?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?