Nie je sám
Informácia o tom, že bol z tohto dôvodu odmietnutý, ma až tak neprekvapila. Neprekvapila ma pre to, lebo už pred pár rokmi som sa rozprával s iným kamošom z Prahy, ktorý je dlhé roky HIV+ a spomínal mi rovnaký problém so zubármi v Prahe. Vtedy som sa tým ďalej nezaoberal, prijal som to ako smutný fakt, ako potvrdenie toho, že ozaj mnohým lekárom nejde o pacienta, ale skôr o iné „veci".
Zhodou okolností, v čase, keď sme to riešili, práve tu v SME vyšiel článok, popisujúci rovnaké zážitky iného človeka.
„Pádne" dôvody
Skôr, ako som začal hľadať zubárov prostredníctvom mojej práce, oslovil som pár kamarátov, ktorí sú zubármi. Všetci odmietli zobrať k sebe HIV+ klienta. Ich zdôvodnenia sa veľmi podobali. Citujem jedného z nich: „Ahoj Dušan. Mám jedného klienta, je uzrozumený, že krvavé zákroky u neho robiť nebudem, no aj tak vytváram kvôli nemu v ambulancii špeciálny režim, keď ho ošetrujem. Je to náročné časovo aj finančne. Nerád by som mal viac HIV+ pacientov. Popýtam sa kolegov, ako sú na tom, a dám vedieť."
Aj ďalší môj kamarát robí na zubnej klinike, kde jedného „takého" už majú a viac ich nechcú: „Ten, ktorého máme, bol našim pacientom už predtým, ako nám po rokoch o tom povedal, že je plus."
Potom pri osobnom stretnutí som dostal vysvetlenie, že zvažovali, či si ho nechajú alebo či ho odmietnu. Dohodli sa, že si ho nechajú, keďže bol dlhšie ich pacientom, no účtujú mu mastnú prirážku za (opäť tie slová) špeciálnu starostlivosť. Pýtal som sa, prečo musí doplácať a čo je to tá špeciálna starostlivosť. Dozvedel som sa, že mať takého pacienta je 1. Časovo náročné, musia robiť špeciálne úkony. Vraj majú špeciálne pre neho sadu vrtákov a nástrojov a jedna taká súprava stojí vyše 3.000 Eur. Po 2. je to finančne náročné, špeciálne úkony niečo stoja a ten čas navyše tiež niečo stojí, utekajú im peniaze od iných klientov a po 3. to ohrozuje lekárov a personál (to sú asi tie „krvavé" zákroky, čo spomínal aj môj prvý kamarát zubár). Mojim kamarátom zubárom čiastočne slúži ku cti, že ich zubné luxusné pacientom plne hradené kliniky už po jednom HIV+ pacientovi majú. Ale to neriešilo moju snahu nájsť zubára, ktorý by ošetril tohto konkrétneho človeka trpiaceho boľavým zubom.
Po týchto a pár ďalších podobných reakciách a skúsenostiach som pochopil, že skúšať naslepo oslovovať zubárov nepomôže. Preto som sa obrátil na organizáciu, ktorá všemožne pomáha ľuďom s HIV. Opýtal som sa známeho, ktorý pracuje ako dobrovoľník pre občianske združenie Dom svetla Slovensko. To pomohlo a dostal som kontakt na dentálnu kliniku ktorá nerobí rozdiel medzi svojimi pacientmi a prjiíma aj pacientov s HIV.
Keď som kamarátovi volal túto dobrú správu, povedal mi, že akurát dnes sa už objednal k zubárovi, ktorého mu zohnala naša spoločná kamarátka, a ktorý tiež berie všetkých pacientov. Ide o doktora pôvodne z UK. Jeho reakcia na zážitky kamaráta s odmietnutím u iných kliník a zubárov vraj bola prekvapivá. Povedal, že v Anglicku by takému zubárovi alebo lekárovi, ktorý by odmietol HIV+ pacienta za to že je HIV,okamžite odňali lekársku licenciu.
V týchto dňoch sa opäť tu na stránkach SME.sk objavil ďalší ochotný zubár.
Tu by mohol môj blog končiť, ale nekončí. Nekončí pre to, lebo za týmto zdanlivým happyendom sa skrývajú ešte dve temnejšie roviny. Právna rovina a riziko ohrozovania zdravia ostatných pacientov. Poďme sa teda pozrieť aj na ne.
Ohrozovanie zdravia pacientov
O HIV a iných nebezpečných vírusoch a infekciách, ako je napríklad žltačka typu B alebo C platí, že mnohí ľudia môžu byť nositeľmi týchto ochorení a nemusia o tom vedieť. Oficiálne štatistiky sú s veľkou pravdepodobnosťou len povestná špička ľadovca. Väčšina ľudí nechodí na pravidelné testy aspoň 2x do roka tak, ako to robím ja alebo môj spomínaný kamarát, ktorý mal tú smolu. Väčšina populácie nechodí ani len na preventívne prehliadky raz za dva roky, ktoré majú zadarmo. A na tých ani testy na tieto vírusy nerobia, ak o to nepožiadate.
Preto je veľmi pravdepodobné, že u mnohých zubárov často môže sedieť človek s HIV, ktorý o tom nevie. Môže tam sedieť tesne pred tým, ako si do toho kresla sadnete vy. Čo ak aj váš zubár je jeden z tých, ktorí odmietajú HIV+ pacientov, lebo nechcú strácať čas a peniaze „špeciálnymi opatreniami" alebo „špeciálnym režimom"? Ešte horšie, čo ak tam sedel človek, ktorý má hepatitídu B alebo C. Tá je 100x nákazlivejšia ako vírus HIV a má ju nevedomky omnoho viac ľudí. Ak sa nakazíte a nevšimnete si to, čo je veľmi časté (bezpríznakový priebeh), jedného dňa o niekoľko rokov vám môžu oznámiť, že umierate na rakovinu pečene. Dnes sa už vraj hepatológovia nových pacientov nepýtajú, či boli na transfúzii, ale kedy boli u zubára.
Pýtal som sa teda zubárov, ako to je so sterilizáciou a ošetrovaním nástrojov a kolienok (vrtákov) medzi pacientmi. Odpovede boli kadejaké, no všetky vyhýbavé. A to som sa pýtal súkromných zubárov, ktorí majú luxusné vybavenie a pacienti u nich platia za jedno posedenie od 50 do 400 Eur podľa výkonu. Dozvedel som sa, že vlastne aj tak je to vždy lepšie, ako v štátnych zariadeniach, lebo vraj tam to niekedy ani nedezinfikujú sprejom alebo aspoň antibakteriálnou utierkou. O sterilizácii vraj nemôže byť ani reč. Neviem sa k tomuto zodpovedne vyjadriť. Nevyznám sa v postupoch, ako by to malo byť a čo už je dostatočné a čo nie. Jediné, čo som si z toho ja odvodil, že mnohí zubári, aj drahí zubári (tí čo odmietajú pacientov s HIV) určite niečo zanedbávajú, robia to vedome, a tým ohrozujú svojich pacientov.
Každý lekár, teda aj zubár, by mal ku každému pacientovi pristupovať tak, ako by bol potenciálne HIV+ a tak by mal chrániť seba a aj ostatných svojich pacientov. Preto taký zubár sa nemusí báť prijať pacienta s HIV. Asi pre to ten zubár pôvodom z Anglicka povedal, že v UK by takému zubárovi ihneď vzali licenciu.
Zubári, čo odmietnu HIV+ pacienta, porušujú zákon
Zubári, ktorí odmietnu HIV+ pacienta porušujú zákon. Citujem: „Podľa §11 ods.1) zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa ods.2) citovaného právneho predpisu právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa ods.3) výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Podľa ods.4) každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona( zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
Podľa §11 ods.6 zákona č.576/2004 Z.z. má každý právo na výber poskytovateľa. V prípade, ak by ste chceli využiť svoje právo na výber poskytovateľa máte právo požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá vykonáva Vaše verejné zdravotné poistenie, o poskytnutie informácie, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti . Taktiež máte právo, ak poskytovateľ odmietne uzatvoriť s Vami dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, požiadať samosprávny kraj o určenie lekára."
Samozrejme pravdepodobne tí istí zubári porušujú aj ďalšie zákony tým, že nevykonávajú sterilizáciu nástrojov a pomôcok, nedodržujú hygienu medzi jednotlivými pacientmi tak, ako by mali. Aké zákony alebo iné právne úpravy porušujú, to zatiaľ neviem. Skúšal som to zistiť, obrátil som sa na tri hlavné úrady, ktorých by sa to mohlo týkať.
Čo na to úrady a úradníci
Najprv som sa obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odpovedali mi hneď na druhý deň. Ich odpoveď ma prekvapila. Znela (skrátený text): Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou posudzuje už poskytnutú zdravotnú starostlivosť a správnosť medicínskych postupov. Ďalej bolo napísané niečo v zmysle, že keďže môjmu známemu bola starostlivosť odmietnutá, nebola teda poskytnutá, tak nemajú čo posudzovať. Na druhej strane boli milí a ústretoví a odkázali ma na VÚC na odbor zdravotníctva samosprávneho kraja.
Obrátil som sa teda na VÚC. Aj oni mi za niekoľko dní odpovedali. Ich odpoveď je v predchádzajúcej časti blogu. Dostal som citáciu tých zákonov, ktoré som tu uviedol. Ďakujem im za ne.
Stále ale neviem, ako postupovať, keď zubár odmietne pacienta. Je potrebné sa rovno súdiť? Alebo človek môže podať sťažnosť? Ale komu? VÚC? Nie som právnik, som laik. Aspoň viem a radím všetkým, ktorí by riešili takéto peripetie, že máte právo požiadať samosprávny kraj o určenie lekára, ak neviete zohnať lekára, ktorý je ochotný vás ošetriť, z akýchkoľvek dôvodov, nie len pre HIV.
Bol som odkázaný na tretí úrad. Vraj ten najkompetentnejší a najvyšší, spadajúci priamo pod ministerstvo. Je to Úrad verejného zdravotníctva. Napísal som im teda dve otázky. Ako má postupovať pacient, ktorého zubár odmietne, a ako má postupovať pacient, ktorý má podozrenie na základe vyjadrení zubára o špeciálnom režime, že tento zubár nedodržiava bezpečnosť a sterilné prostredie, a tak ohrozuje ostatných pacientov?
Odpoveď som nedostal 15 dní, tak som napísal znova a hneď pre istotu na 3 adresy, ktoré majú na webe. O niekoľko dní prišla skromná odpoveď. Poslali mi v PDF citáciu tých zákonov, čo mi dali už na VÚC. Tak som im 11.02.2014 napísal, že mi neodpísali zrozumiteľne na moje otázky, že chcem poznať odporúčania a postup, čo má človek robiť, v tých dvoch prípadoch. Dodnes ich odpoveď nemám. Ale ja sa nevzdám. Napíšem im znova a ak odpíšu, určite to sem doplním.
Záver
Ja som s mojou zubárkou spokojný. Je úžasná a milá a na Bratislavu (zázrak) má aj zmluvu s poisťovňami tak platím omnoho menej. Nedávno som tam bol, a keď som si sadal do kresla, videl som ako mení vrtáky a odbaľuje nástroje. Overte si pre istotu aj vy, či to tak robia aj vaši zubári. Alebo len zo srandy, opýtajte sa, či by ošetrili aj HIV+ pacienta. Ak povedia, že áno, nemáte sa snáď čoho báť. Buďte opatrní, ak povedia, že nie. Ja by som takého zubára po tom, čo viem dnes, zmenil.
Nie len že diskriminuje ľudí, čo už tak majú vďaka chorobe ťažký život, ale aj porušujú zákony. A je to neetické a v rozpore s Hyppokratovou prísahou.
P.S: Nie som ani lekár, ani zubár a ani právnik. Tento blog píšem ako laik. Ak som v blogu uviedol nejaké nepresné informácie, budem rád, ak vy, čo ste väčší odborníci, ako ja, tieto informácie uvediete na správnu mieru v diskusii. Vopred ďakujem.
